Po dlhšej odmlke som tu opäť, tentoraz s hodnotením posledného zápasu ako aj menším zhrnutím celej sezóny. Pred posledným kolom bolo viac či menej o všetkom rozhodnuté, v hre bol boj o jedno miesto do baráže, ktoré však nikto nechcel. Ak sa jej PK Komárno „B“ chcelo vyhnúť, muselo vyhrať. Ani to im však nič nezaručovalo, keďže muselo čakať na zaváhanie Dlhej nad Váhom. Ako to všetko dopadlo? Chalani z Dlhej to nakoniec s prehľadom zvládli, keď zdolali Nové Zámky.
Menšie intro za nami, povedzme si niečo o sobotňajšom dueli medzi Šaľou a lídrom tabuľky Veľkým Mederom. Hostia prišli do Šale s veľkým predstihom. Zrejme nechceli nechať nič na náhodu a chceli sa dobre rozohrať. Zostava ich predurčovala na ďalšie povinné víťazstvo. Jej súčasťou bola legenda stolného tenisu na Slovensku p. Lacko, ktorý sa len nedávno vrátil z majstrovstiev sveta veteránov. Vo svojej kategórii skončil na bronzovej pozícii, keď mu finále uniklo len o kúsok. Ďalším veľkým menom bol Ivan Machalík, ktorý až na pár zaváhaní ovládol rebríček jednotlivcov. Podporu im robili Vinco Ledeczký a veľký bojovník Pali Kevický. V domácom kolektíve vládla pohoda, Šaľania boli po posledných zápasoch dobre naladení.
Štvorhry priniesli deľbu bodov. Obávané dvojice Lacko – Machalík a Molnár – Szikhart na seba nenarazili, ale svojim mužstvám priniesli víťazstvo. Následne Molnár zdolal Kevického, no na vedľajšom stole sa odohrával zaujímavejší duel. Szikhart eliminoval útočnú hru Lacka a po pomerne jasnom víťazstve mu pripravil prehru 3:0. Už vtedy začala domácim svietiť nádej na dobrý výsledok. Machálik prehral s Machalíkom a Kĺbik s Ledeczkým, takže stav bol vyrovnaný. Motivovaný Molnár sa pustil do Lacka bez rešpektu a rýchlo viedol 2:0. Vtedy začali úradovať Lackove skúsenosti a Molnár začal behať prvé kilometre pri hracom stole. Aby mu nebolo málo, tak sa k tomu pridalo aj zbieranie loptičiek po kútoch. Za chvíľku bolo 2:2 a začal sa boj o každú loptičku. Molnár opäť predvádzal hru z prvých dvoch setov a vybojoval ďalšie cenné víťažstvo. Dôležitým bodom bola aj výhra Kĺbika s Kevickým. Szikhart síce prehral s Machalíkom, no svojho spoluhráča sa zastal Molnár a v roli pomstiteľa to Machalíkovi spočítal aj s úrokmi. S podporou výborného publika a rozumnou hrou si s ním poradil 3:0. To už bolo aj na hostí dosť a valiacu sa lavínu nedokázali ustáť. Keď Machálik zdolal Kevického, zaistil domácim deviaty bod. Skóre bolo 9:4 a šaľanom chýbal už len jeden bod k cennému skalpu lídra tabuľky. Vinco Ledeczký sa radšej pobral do bufetu a poseldný zápas neodohral. Na výhre domácich už nič nezmenili ani posledné dva zápasy, ktoré si uchmatli hostia. Po výhre 11:7 sa pekne rozlúčili s divákmi aj so sezónou.
A aká celá sezóna bola? Pred jej začiatkom pesimisti predpovedali boj o záchranu, optimisti stred tabuľky a samotní hráči umiestnenie v prvej štvorke. To sa nakoniec aj podarilo, no keby sa predišlo niektorým prehrám, mohlo to byť ešte veselšie. Nie vždy 100%-ný zdravotný stav hráčov, nie vždy optimálny výkon a nie vždy najsilnejšia zostava. Ale s tým sa pasuje každý tím v súťaži.
Sezóna ani poriadne neskončila a už sa vynárajú otázky, čo bude v tej ďalšej. Na to sa dá povedať len, že uvidíme. Všetko je v teoretickej rovine, najlepšie to budeme vedieť pred začiatkom nového ročníka. Takže vidíme sa. Stay tuned. Same place, same time..until then..bye bye
