Stolný tenis ako športová hra vznikol prenesením tenisu do sálového prostredia na stôl. Predchodcom stolného tenisu bola stará japonská hra gossima, ktorú priniesli do Európy Angličania v 80. rokoch 19. storočia. Stolný tenis sa hral spočiatku na stoloch rôznych rozmerov, s gumenými alebo korkovými loptičkami, pergamenovými, neskôr drevenými raketami. Prvé pravidlá stolného tenisu boli vydané v Londýne 1884 (u nás 1925).Celuloidovú loptičku do hry zaviedol v roku 1899 Angličan James Gibb. Od roku 1900 sa stolný tenis šíril do strednej Európy (Nemecko, Rakúsko, Maďarsko) a bol pestovaný aj u nás. Veľký rozmach stolného tenisu nastal po 1.svet. vojne, keď sa hral už takmer na všetkých kontinentoch sveta. Na Slovensku sa začal stolný tenis rýchlo rozvíjať najmä po roku 1920. Medzinárodná federácia stolného tenisu (International Table Tennis Federation – ITTF) bola založená v roku 1926 v Berlíne (zakladajúce štáty: Nemecko, Anglicko, Rakúsko, Maďarsko, Švédsko, Československo). Európska únia stolného tenisu (European Table Tennis Union – ETTU) bola založená v roku 1958 v Budapešti. Dnes je stolný tenis jeden z najrozšírenejších športov na svete a jeho športovú hodnotu uznal i Medzinárodný olympijský výbor na svojom zasadnutí v Prahe v roku 1977 a zaradil ho medzi olympijské športové odvetvia. Na zasadnutí MOV v Baden-Badene v septembri 1981 bol stolný tenis schválený do olympijského programu súťaží na OH 1988.
Na Slovensku sa stolný tenis vyvíjal súbežne so stolným tenisom v susedných krajinách – Maďarsku, Rakúsku a českých kluboch, kt. hráči sa zúčastňovali prvých turnajov u nás. Prvé kluby (odbory) sa začali zakladať 1922 – 1926. Čs. TTA bola založená 22.10.1925 a jej súčasťou bol aj slov. stol. Tenis. Stanovy Čs. TTA schválila valná hromada 7.11.1926. Organiz a šport. techn. riadenie z celoštátneho hľadiska sa zabezpečovalo prostredníctvom stolnotenis. žúp (na Slovensku Západoslovenská a Východoslovenská župa. Stredné Slov. zastupovala Západoslovenská župa), formou župných dôverníkov. Od r. 1939 stolný tenis na Slovensku a v Čechách sa vyvíjal samostatne. V r. 1939 bol vytvorený samostatný Slovenský zväz, ktorý fungoval až do r. 1945. Po 2.svet. vojne došlo k veľkému rozmachu stol. Tenisu u nás. Prispela k tomu výborná výkonnostná úroveň hráčov čs. reprezentačného družstva, v ktorom zo Slovákov mali pevné miesto F. Tokár a Marinko. Rozvinuli sa pravidelné majstrovské súťaže a turnaje po celom Slovensku a ČSR. Zvýšila sa starostlivosť stol. tenis. sekcie o talentovanú mládež.
Vývoj stolného tenisu je spätý s vývojom rakety. Používaním rôznych druhov rakety a poťahového materiálu rakety sa charakter a technika hry menili z pasívneho nenáročného halfvolejového spôsobu hry až na dnešný dynamický aktívny spôsob techniky topspinových drajvov a účinných rotácií loptičky.
Drevená raketa sa používala 1889 do prvého MS 1926 v Londýne, kde zvíťazil R.Jacobi z Maďarska. V hre prevládal halfvolej, pri kt. hráč zahrával loptičku bezprostredne po jej odskoku od stola, bez rotácie. Od tvrdej drevenej rakety sa loptička hlučne a pomerne rýchle odrážala a nebolo ho možné dostatočne usmerňovať. Pomerne rozšírená bola aj korková raketa. Gumená raketa s gumovým vrúbkovaným poťahom sa používala 1926-1951. Vynálezcom poťahu s gumenými vrúbkami bol Angličan E.C.Good. Raketa umožňovala rotáciu loptičky, účinných úderov útočnej a obrannej techniky a podania (drajv, lift, smeč, čop, šlajz a ďal.). Raketa sa zdokonaľovala, hra bola rýchlejšia a dynamickejšia, pestrá, uplatňovali sa rôzne herné systémy a úderové kombinácie. V 30.rokoch nastal odklon od obrannej hry, útoční hráči sa málo presadzovali, používala sa vyčkávacia taktika. ITTF na kongrese 1928 v Štokholme rozhodla o zavedení jednotného počítania do 21 (u nás sa dovtedy počítali sety na gamy ako v tenise). Na kongrese ITTF 1937 v rakúskom Badene bolo schválené pravidlo o znížení sieťky zo 17,15 na 15,25 cm a zaviedol sa časový limit na 20 min. Tiež bolo zakázané používanie podania z prstov (fingerspin – rotácia dávaná prstami). Tieto zmeny pravidiel umožnili nástup útočnej techniky. V r. 1938-1951 dosiahla útočná i obranná hra vysokej úrovne všestrannosti i prispením čs. hráčov: Váňu, Andreadisa, Tokára, Marinka Štípka, niekoľkonásobných majstrov sveta v družstvách i jednotlivcoch. Špongiová raketa sa v stolnom tenise používala 1952 – 1959. Prišli s ňou Japonci na MS 1952 v Bombai. Majstrom sveta sa stal Japonec H.Satoh a i v ďalších rokoch boli Japonci v čele svet. stol. Tenisu.
Špongiová raketa spôsobila niekt. problémy – loptičky boli často krát nekontrolovateľné, údery nepočuteľné, rotácie loptičky nepredvídateľné a tým aj reakcia hráčov veľmi sťažená. Rada členských asociácií ITTF požadovala zákaz špongiovej rakety. Raketa so špongiovým poťahom vyžadovala dokonalejšiu prípravu hráčov, najmä po stránke pohybovej a kondičnej. Hra Japoncov ceruzkovým držaním rakety bola rýchla, útočná a vyžadovala všestranný pohyb. prejav v celom hernom priestore, ich pohybové reakcie, pohyblivosť, herná odvaha a úderová istota podložená kvalitným podaním im prinášali športové úspechy na MS. Európski hráči s klasickým držaním rakety s gumeným poťahom boli síce všestrannejší v herných činnostiach, ale pohyb. pomalší. Najlepším svetovým hráčom 50.rokov bol I.Ogimura. Špongii vedel najlepšie čeliť vynikajúci svetový hráč F.Sidó, ale i Andreadis a Štípek. Špongiová raketa nebola zakázaná, ale na kongrese ITTF 1959 v Dortmunde bola podľa čs. návrhu štandardizovaná. Raketa so sendvičovým a softovým poťahom, používaná 1959 – dodnes, modifikovaná kvalitou i účinnosťou poťahového materiálu v jednotlivých obdobiach. Nové druhy poťahov podľa schválenej štandardizácie s dobrými mechanickými vlastnosťami umožnili uplatniť v hre nové prvky útočnej i obrannej techniky hráča: ázijskú lobovanú obranu, topspin, rýchly topspin, rôzne varianty topspinových drajvov, podania, kontratopspinov, blokingov a ďal. Predovšetkým hráči Japonska, Číny, J.Kórey ale aj Švédska, Maďarska, ČSSR, Nemecka, Francúzska, Belgicka, Juhoslávie, Holandska a niektorých iných obohatili herný prejav o moderné prvky úderov techniky, dynamický a nátlakový spôsob hry s veľkým pohybovým rozsahom, výbornou kondíciou, mrštnosťou, razantnosťou a taktickým myslením (Šurbek, Secretin, Orlowski, Jónyer, Klampár, Štipančič, Bengtsson a niektorí ďalší). Nové druhy poťahov umožnili väčšiu variabilnosť úderov, zvýšenie účinnosti podania, najmä z vysokého nadhodu. Topspinový spôsob hry uplatňovaný v strednej a blízkej zóne herného priestoru, nízke rýchle topspinové drajvy, topspinový halfvolej a istota aktívnych blokingov sú stratégiou, kt. zatlačila do pozadia obranných hráčov. Do popredia sa dostali mladí, herne a kondične vybavení hráči Európy, kt sa výkonnostne vyrovnali čínskym, kórejským a japonským hráčom (Waldner, Persson, Gatien, Saive, Rosskopf, Primorac, Samsonov a ďalší).
Špeciálne druhy poťahov softu, sendviču, trávy, antitopsinu i špeciálneho dreva zavedené v osemdesiatych rokoch i v súčasnosti sú účinnými zbraňami, kt. spočiatku priniesli moment prekvapenia, ale obohatili úderovú techniku obranných i útočných hráčov. Nový poťahový materiál umožňuje zvyšovanie rýchlosti hry, razancie úderov, účinnosť obojstrannej topspinovej techniky, blokingovej techniky, zvyšovanie úderovej istoty, variabilnosti podania a príjmu podania a ďal. Dynamickosť herného tempa, nátlakových topspinových drajvov po celý zápas. Tento náročný atletický a účinný herný spôsob s totálnym nasadením a psychickou odolnosťou vyžaduje vysokoobjemovú a intenzívnu prípravu hráča v modelovaných podmienkach. Nové druhy poťahov najmä firmy Butterfly, resp. niekt. ďal. dávajú predpoklad ďal. skvalitnenia herného spôsobu a zvyšovania výkonnosti hráča.
Zdroj: Internet (Spracoval Rudolf Székely)