Sedemnásteho apríla roku 2010 bolo v športovej herni dlhanského stolnotenisového klubu všetko pripravené na odvetný finálový duel. Hráči, organizátori ako aj fanúšikovia boli v náležitom očakávaní v tak dôležitý deň, kedy mal klub s 21- ročnou pingpongovou históriou prvýkrát možnosť na domácej pôde bojovať o postup do 3. ligy.
Hovorí sa, že domáce prostredie je tou pomyselnou výhodou, ktorá pomáha domácim hráčom v kritických situáciách. Dlhania si boli tejto skutočnosti vedomí, keďže sú ich stolnotenisové podmienky jedinečné – veľkosť kultúrneho domu, osvetlenie, ale najmä „socialistické“, hoci zachovalé stoly s dnes už prekonaním hracím povrchom. Akú rolu nakoniec zohrali uvedené skutočnosti?
Zostavy mužstiev mali len jeden prekvapivý moment, hráča hostí Augustína, ktorý sa v krátkosti už raz predviedol v základnej časti súťaže. Domáci hráči zachytili úvod, keď podľa očakávania vyhral Gálik nad Bólom a Andódi nad Augustínom. Čičmiš uhral jeden set s Veisom, Lazor podľahol Botkovi hladko 3:0. Priebežný stav po prvom kole bol vyrovnaný 2:2.
V druhom kole opäť bodoval Gálik proti Augustínovi, avšak ostatné zápasy sa niesli v znamení víťazstiev hostí. Andódi vzdoroval Veisovi len v druhom sete, zápas mala jednotka hostí pevne v rukách. Duel Čičmiš – Botka, v ktorom sa očakával potrebný kontaktný bod domácich, ponúkol divákom oku lahodiace výmeny, v ktorých dominovali bekhendové kontratopspiny a kontradrivy (tie sú silnou stránkou najmä hosťujúceho Botku). Paradoxne mal tento hráč schované v rukáve víťazné forhendové údery po nacvičených dlhých krížnych podaniach, ktoré rozhodli v koncovke piateho setu. Po ďalších dvoch víťazstvách Bólu s Lazorom a Veisa s Gálikom hostia odskočili na 3:6.
Andódi opätoval prehru zo Šurian bekhendovému virtuózovi Botkovi a znížil na 4:6. Čičmiš už pred zápasom analyzoval hru Bólu, ktorého hra mu najviac nesedela spomedzi hosťujúcich hráčov. Nakoniec sa o víťazstve rozhodovalo v prvých dvoch setoch. Napriek tomu, že prvý set patril domácemu Čičmišovi, v druhom sete so štastím vyhral Bóla 12:10 na body, čím získal potrebné sebavedomie. Pokračoval vo svojej hre, v treťom sete vyhral 11:9 a vo štvrtom už hladko 11:4. Chytil siedmy bod, čím posunul Šurianske B-éčko bližšie k postupu do tretej ligy.
Hostia prestriedali, keď namiesto Augustína nastúpila proti Lazorovi Búdová. Lazor napriek tomu, že nebodoval, predvádzal svoju najlepšiu hru, ktorú mu dovoľoval zranený lakeť. Diváci čakali, že využije najmä nerozohratosť Búdovej a udrží šance na na teoretické víťazstvo. Prvý set vyhral vysoko 11:6, ale obdobne ako v druhom sete zápasu Čičmiš – Bóla, sa s trochou štastia podarilo hosťujúcej súperke vyhrať 12:10. Tento dôležitý moment je naštartoval, získavala istotu najmä v otváraní nízkych obranných chopov Lazora, ktoré potom úspešne doťahovala do víťazných loptičiek. Posledný postupový bod vybojoval Botka proti Gálikovi v troch setoch a hostia sa mohli radovať zo zaslúženého postupu.
Domáce prostredie nebolo v tomto zápase vôbec rozhodujúce. Dokonca sa chvílami zdalo, že hostia, najmä Bóla a Botka, tu predviedli výrazne lepšiu hru ako doma.
Záverom treba vyzdvihnúť, že druhý finálový zápas ponúkol dramatické zápasy vysokej hernej kvality, ktoré boli odmenou pre šporotvých fanúšikov.
Hodnotenie hráčov:
Gálik (2/4): Zahral svoj dobrý štandard. V zápase s Botkom nelogicky vypustil. (8,0)
Čičmiš (0/3): Pol kroka za ideálnym postojom ho brzdilo k presadeniu sa voči súperom. (6,5)
Andódi (2/3): V domácom prostredí predviedol svoju hru s viacerými obrannými prvkami. (8,5)
Lazor (0/3): Svoje údery zahral takmer dokonale. Netakticky sa dal vytiahnuť z obranného konceptu. (7,0)
