Hosťujúce mužstvo, osídľujúce od začiatku súťaže chvostové priečky tabuľky, bolo napriek tejto nelichotivej vizitke neznámou v tom zmysle, že pri určitej konštelácii mohlo nemilo prekvapiť? O akej konštelácii hovoríme a stala sa napokon skutočnosťou? Od príchodu súpera bolo jasné, že tradičná zostava „fialiek“ je stavaná na skúsenostiach a/alebo chuti do hry. Štvorhry sa namixovali tak, že si silnejší pár Ibolya-Urban trúfal na obranársku dvojicu Marcinkech-Andódi R. V 4 setoch jej však napokon podľahol.
V prvom kole domáci stratili len jeden set, aj to v zápase A. Andódiho s Urbanom, ktorý mu v bekhendovej hre nad stolom ukázal, ako to treba hrať. Naštastie mu to neukázal aj inde. V druhom kole sa tlak hostí stupňoval, uhrali 2 sety a opäť mal na mále A. Andódi v zápase so Zákalym. Ten neostal nič dlžný svojej povesti a po preukázaní sa zbrojným pasom predviedol svoju bekhendovo-forhendovú „zakályačku“. V piatom sete sa vplyvom energie, nahromadenej pri ionizovaní atmosféry vo vrchných vrstvách Venuše (iné vysvetlenie nemám poruke), vytupila čepeľ spomínanej zbrane a piaty set sa dohral bez úspechu hosťujúceho hráča. Lenže, keďže sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o krátkodobú erupciu energie, zakályačka nadobudla predošlú účinnosť hneď v ďalšej hre s Dušanom Čičmišom mladším. A prvý bod bol na svete. Mladá nádej toho času dlhanského ping pongu, v optike sĺz nevedela prehltnúť túto prehru.
Druhý bod hostí sa zrodil v tom istom kole, keď obaja aktéry súboja Lazor a Urban vedeli, že tento súboj nie je bežným súbojom, ale aj otázkou prestíže. Šance na konečné víťazstvo sa prelínali raz v prospech domáceho hráča, raz v prospech hosťujúceho borca, ktorý bol tak zahriaty, že zvolil plážový outfit (rozumej namiesto dresu tielko). Lazorovi počas takýchto vypätých zápasov neunikne nič, čo sa deje v okruhu jedného kilometra a je v dosahu jeho zmyslov (vrátane šiesteho). Čo zachytil jeho šiesty zmysel sa asi nikdy nedozvieme, isté je, že jeho sluch a zrak zachytili pohyb nehrajúceho Zákalya, ako sa približuje k nehrajúcemu Róbertovi Andódimu s úmyslom precvičiť si angličtinu na konverzačnej úrovni. Hneď po prvých frázach začínala atmosféra v kulturáku hustnúť, zlovestné pohľady bývalého pohraničiara neveštili nič dobré. Zákaly sa stiahol späť do sektora hostí. Urban robil Lazorovi to čo, sa tak často nevidí. Forhendové topspinové megakopce, na hranici výškovej kapacity kulturáku (t.j. cca 3 metre), by sa v prípade digitalizácie určite ocitli v archíve pre budúce generácie. To, že Urban hral s vypätím fyzických a psychických síl, sa prejavovalo najjasnejšie v osamelých, ale o to veľavravnejších výkrikoch. Jeden, ktorý by bez pohotového prekladu Zákalya ani nemohol byť zverejnený, pobavil všetkých prítomných: „penis alteus“. Napokon so štastím vyhral Urban a bol naozaj štastný.
V ďalšom zápase, v ktorom proti sebe nastúpila stelesnená mladícka nerozvážnosť, zbrklosť, nesústredenosť, ale aj bojovnosť, invencia a schopnosť prekvapiť a skúsenosť, herná patina, premyslenosť úderových kombinácií, ale aj slabšie reflexy a obmedzené pohybové možnosti, diváci videli veľa z ping pongu. V päťsetovej bitke napokon zvíťazila mladá krv. Sen sa nestal skutočnosťou, dokonca sa potvrdilo počiatočné tvrdenie kapitána hostí, že zápas bude trvať tak ako, ako dlho budú schopní vzdorovať, a naozaj, vzdor trval do konca a „boj“ skončil poslednou loptičkou večera. Aj po takomto zápase bolo hráčom do reči, čo napokon rozviazalo jazyky a vzájomná blízkosť nemohla byť menšia.
